Zakladatelia združenia:
Sídlom združenia je obec Zboj, Obecný úrad 067 68 Zboj
Výkonný výbor:
| Predseda | Ladislav Ladomirjak | obec Zboj |
|---|---|---|
| Podpredseda | Ján Holinka | obec Ulič |
| Tajomníčka | Ing. Mária Bobríková | obec Topoľa |
Dátum vzniku: 11.03.1998
SOMUD - spoločenstvo obci mikroregiónu Uličskej doliny " SPOLOČENSTVO OBCÍ MIKROREGIÓNU ULIČSKÁ DOLINA " je záujmové združenie, ktoré vzniklo dňa: 11. marca 1998. Sídlom záujmového združenia je obec Zboj. Kde zakladatelia a súčasne aj členovia združenia sú 9 obcí: - Obec Nová Sedlica - Obec Zboj - Obec Uličské Krivé - Obec Ulič - Obec Ruský Potok - Obec Kolbasov - Obec Topoľa - Obec Runina - Obec Príslop Záujmové združenie SOMUD vzniklo na ochranu záujmov obcí mikroregiónu Uličská dolina a ich obyvateľov. Premet činnosti a ciele: - cieľavedomá spoločná ochrana zákonných práv a záujmov obcí, - rozvoj efektívnej samosprávy obcí, - iniciovanie a podpora demokratických a spoločenských procesov v mikroregióne, hospodársko-ekonomických aktivít, vytváranie priaznivého prostredia pre súkromný sektor, pre uplatňovanie trhovej ekonomiky, - podpora aktivít v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, výchovy občanov v tomto smere, - iniciovanie a podpora sociálnej sféry, zameranej na rozvoj starostlivosti o zdravie obyvateľov, rozvoj humanitnej a sociálnej starostlivosti, - podpora duchovných, kultúrnych a spoločenských aktivít pre ochranu a rozvoj, historických tradícií, miestnej kultúry, morálky a etiky obyvateľov mikroregiónu, - podpora športovo-turistických aktivít pre obyvateľov obcí i návštevníkov mikroregiónu, - podpora výchovno-vzdelávacích programov pre manažment obcí a obyvateľov všeobecne.
V našom mikroregióne Uličská dolina sa v súčasnosti realizuje projekt Ochrana prírody ako príležitosť pre regionálny rozvoj, ktorý je financovaný prostredníctvom Nórskeho finančného mechanizmu. Zameraný je na podporu chránených území ako príležitosti a nie prekážky rozvoja, na základe skúseností a dobrých príkladov najmä z Nórska. Prijímateľom grantu je Štátna ochrana prírody a jedným z partnerov je aj Spoločenstvo obcí mikroregiónu Uličská dolina (SOMUD). Projekt má definovaných viacero cieľov. Predovšetkým ide o podporu príležitostí a podmienok pre alternatívny regionálny rozvoj na báze mäkkého cestovného ruchu v našom území. Preto sa v dohľadnom čase postavia v siedmich obciach (Nová Sedlica, Zboj, Kolbasov, Ruský Potok, Topoľa, Runina a Príslop) objekty mäkkého turizmu. Do nášho územia budú distribuované informačné materiály pre turistov a návštevníkov NP Poloniny, rôzne brožúry, pohľadnice, magnetky a pod. Údržbou a čistením prejde väčšia časť našich turistických chodníkov a cyklochodníkov. Návštevníci Uličskej doliny a NP Poloniny nájdu v území aj niekoľko nových edukačných tabúľ. Za účelom ich prilákania bude distribuovaná moderná filmovo-dokumentačná Diaporama. Na zlepšení možností rozvoja eko-turizmu v našom regióne aktívne spolupracujú stakeholdri SOMUD-u s cieľom zvýšiť štandard a úroveň dostupnosti poskytovaných služieb pre turistov.
Územie Uličskej doliny má zhruba obdĺžnikový tvar s dlhšou osou v smere severozápad – juhovýchod v dĺžke približne 20 km, maximálna šírka v smere juhozápad – severovýchod je okolo 18 km. Toto územie je veľmi výrazne ohraničené na severe hlavným hrebeňom Bukovských vrchov Pľaša (1163 m.n.m.) – Ďurkovec (1188 m.n.m.) – Rabia skala (1167 m.n.m.) – Kamenná lúka (1201 m.n.m.) a Kremenec (1221 m.n.m.) tvoriacim štátnu hranicu Slovenskej a Poľskej republiky, na východe hrebeňom s najvyššími bodmi Kremenec (1221 m.n.m.) – Stinská (1093 m.n.m.) – Prípor (819 m.n.m.) a Krivuľa (471 m.n.m.) prerušenom iba prelomovými údoliami Uličky a Stužickej rieky tvoriacim štátnu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou, na juhu výrazným horským chrbtom Nastaz oddeľujúcim Uličskú a Ubliansku dolinu a na západe hrebeňom Sedlo Karcaba – Jabloňov (835 m.n.m.) – Hajdošík (921 m.n.m.) – Saganovec (796 m.n.m.) – Pľaša (1163 m.n.m.) oddeľujúcim povodia riek Ulička a Cirocha. Najvyšším bodom je vrchol Kremenec (1221 m.n.m.), kde sa pretínajú hranice troch štátov – Slovenska, Poľska a Ukrajiny, najnižším bodom je hladina riečky Ulička (250 m.n.m.) na hranici s Ukrajinou. Hydrografickou osou územia je rieka Ulička so svojím najvýznamnejším prítokom Zbojským potokom patriaca do povodia rieky Uh pretekajúcej na ukrajinskom území podmieňujúca z hľadiska fyzickogeografických podmienok prirodzenú spádovitosť územia k tzv. Užockej doline na území Ukrajiny. Na druhej strane mikroregión Uličská dolina je od ostatného územia štátu odčlenený výraznými vyššie uvedenými fyzickogeografickými bariérami voči údoliam Cirochy a Ublianky zvyšujúcimi izolovanosť a marginalitu územia vo vzťahu k ostatným regiónom Slovenskej republiky. Deliaci účinok fyzickogeografických bariér zvyšuje i existencia administratívnych bariér v podobe štátnych hraníc Slovenskej republiky s Poľskou republikou a Ukrajinou. Na území mikroregiónu sa nenachádza žiadny hraničný priechod na územie ktoréhokoľvek 39 z týchto štátov. Najbližší cestný hraničný priechod na územie Poľskej republiky Vyšný Komárnik – Barwinek a železničný hraničný priechod Palota – Lupków na územie Poľskej republiky sú z prirodzeného centra mikroregiónu– obce Ulič vzdialené 115 resp. 90 km. Najbližší cestný hraničný priechod na územie Ukrajiny Ubľa – Malyj Bereznyj je z dôvodu nutnosti zachádzania trasy k priechodu až do obce Stakčín je napriek relatívne malej vzdušnej vzdialenosti medzi obcou Ulič a lokalitou hraničného priechodu pritom vzdialený až 50 km. Najbližší hraničný priechod pre peších a cyklistov na územie Poľskej republiky Ruské sedlo – Roztoki Górne nachádzajúci sa v povodí rieky Cirocha je vzdialený z obce Ulič cca 25 km. Bariérový účinok štátnych hraníc s Ukrajinou podstatne zvyšuje i vízová povinnosť medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou tvrdo postihujúca cestovný ruch a ekonomický vývoj v celej oblasti. Územie mikroregiónu Uličská dolina je od roku 1997 súčasťou národného parku Poloniny resp. jeho ochranného pásma. Územie dnešného NP Poloniny je od roku 1993 základom biosférickej rezervácie Východné Karpaty, ktorú UNESCO zriadilo k plneniu programu Man and biosphere na rozlohe 40 601 ha. Spolu so zriadenými biosférickými rezerváciami v priľahlých chránených územiach Poľskej republiky a Ukrajiny tvorí medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty na rozlohe 165 000 ha s intenzívnou medzinárodnou spoluprácou od roku 1990 a predstavuje jeden z najrozsiahlejších priestorov zachovalej a málo narušenej prírodnej krajiny v stredoeurópskom meradle. Územie mikroregiónu Uličská dolina má v porovnaní s inými oblasťami tri špecifické znaky: - mimoriadna hodnota z hľadiska ochrany prírody - prihraničný charakter územia - a geografická marginalita.
Prvé stopy osídlenia siahajú do doby bronzovej - neolitu (4000-2000 rokov pred n. l.), súdiac podľa archeologických nálezov oštepov z neolitu, sekeromaltu a zlatého drôtu z Uliča a do konca mladšej doby kamennej – eneolitu /2900-1900 rokov pred n. l./ podľa nálezov bronzovej sekery s tuľajkou a uškom, zdobené plastickými rebrami zo Stakčína a bronzové náramky z Ruskej Volovej. Rozhodujúci vplyv na osídlenie územia mala tzv. „valašská kolonizácia“ pastierskoroľníckym ľuďom, označovaným v dokumentoch názvom „Ruthenus“ t.j. Rusínmi v 15. – 16. storočí. Najstaršou písomne doloženou obcou je Ulič z roku 1451, v roku 1492 sa po prvýkrát spomína obec Kolbasov, v roku 1567 obec Nová Sedlica /pod starým názvom Rozgyel/, v roku 1568 obce Príslop a Runina, v roku 1569 obce Zboj a Uličské Krivé, v roku 1600 obce Topoľa a Ruský Potok a v roku 1633 Smrekovica /dnes už zaniknutá obec medzi Runinou a Ruským/. V súčasnosti sa v území mikroregiónu Uličská dolina nachádza 9 obcí, ktoré tvoria prevažne malé útvary so 100- 600 obyvateľmi /Príslop, Ruský Potok, Uličské Krivé, Zboj, Nová Sedlica, Runina, Topoľa/. Spádovou obcou je stredisková obec Ulič. Obytné prostredie je neoddeliteľnou súčasťou života ľudí. Prešlo vývojom od primitívnych foriem bývania po súčasné obytné celky. Každé obdobie bolo prínosom , no malo i negatívny dopad na formu a spôsob bývania a na zachovanie pôvodných štruktúr. Obytný priestor sa formoval vplyvom ekonomickej úrovne, prírodných podmienok a potrieb ľudí. Vplyvom civilizačných možností sa vytrácajú charakteristické prvky architektúry jednotlivých krajinných oblastí, mení sa dispozícia urbanistických celkov a sídiel, typické prvky architektúry, urbanistické usporiadanie stavieb a ich umiestnenie vo voľnej krajine má svoje zákonitosti. V zásade je podmienené charakterom a typom krajiny.
Región Bukovských vrchov je unikátnym vďaka svojmu obrovskému prírodnému potenciálu a zároveň vďaka jedinečnej polohe na pohraniční troch štátov. V rámci územia západnej Európy len okolo 3 % všetkých lesov predstavujú pralesovité spoločenstvá. Fauna a flóra NP Poloniny je výsledkom harmonického súžitia miestnych komunít s okolitou prírodou Bukovských vrchov. V Bukovských vrchoch sa nachádza lokalita chránená programom NATURA 2000 – chránené vtáčie územie Bukovské vrchy. Poloniny sú už od roku 1993 súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, ktorá sa rozprestiera na území troch štátov- ide o najstaršiu trilaterálnu rezerváciu na svete s rozlohou 165 000 ha. Zahŕňa 1. za Poľsko: Bieščadský národný park, Cisniansko- Wetlínsky park krajobrazowy, Park krajobrazowy doliny Sanu; 2. za Slovensko: Národný park Poloniny; 3. za Ukrajinu: Užanský národný prírodný park, Nadsjansky park krajobrazový. Na území NP Poloniny je v záujme miestnych a správy NP Poloniny rozvoj takých foriem turizmu, ktoré nenarušia charakter prírodného prostredia, ale budú ho rešpektovať. Šancu prinášajú formy soft turizmu. Rozvoj turizmu musí ale prebiehať koordinovane za spolupráce všetkých zainteresovaných subjektov. Pre väčšinu obyvateľstva je lesohospodárstvo hlavným zdrojom príjmu. Pre zvýšenie socioekonomickej úrovne obyvateľstva je potrebné hľadať v regióne ďalšie možnosti zamestnania. Cestovný ruch v jeho soft forme je ideálnou príležitosťou pre región. Bukovské vrchy patria do regiónu, ktorý môžeme z hľadiska jeho poznania slovenskými obyvateľmi začleniť medzi neobjavené regióny Slovenska. Pri rozvoji cestovného ruchu je v prvom rade potrebné motivovať k účasti domáce obyvateľstvo, čo je predpokladom pre zvýšenie atraktívnosti lokality a postupné objavovanie regiónu zahraničnými návštevníkmi. Rodiny s deťmi sú dôležitým cieľovým segmentom soft turizmu, ktorý so sebou prináša aktivity upevňujúce rodinné väzby a vzdelávajúce mladú generáciu k zachovaniu životného prostredia. Pre deti sú aktivity soft turizmu častokrát vnímané ako dobrodružstvo. V niektorých prípadoch môže byť soft turizmus dodatkom k tradičnej rodinnej dovolenke.
Región patrí na Slovensku k neobjaveným a málo známym turistickým regiónom. Jednou z príčin je nedostatočné trasovanie Poloninami a kritický stav turistických trás. Neobjavenosť je možno vnímať ako výhodu a poskytnúť turistom nielen kvalitne značené trasy s informáciami, ale taktiež treba podnietiť miestne obyvateľstvo k podnikateľskej činnosti a vytvoreniu doplnkových služieb pre turistov. UNESCO pralesy sú taktiež turistom nedostupné. Oficiálna turistická trasa vedie iba cez prales Stužica. Pre využitie pralesov je dôležité ich citlivé pretrasovanie lokalitami, ktoré sú pre turistov zaujímavé a v rámci Slovenska i Európy jedinečné. Inšpiráciou môže byť úspešné projekty zo zahraničia, napr. z nemeckých národných parkov.V oblasti národného parku je možné realizovať znalostnú turistiku. Turistika V spolupráci so Správou národného parku a kvalifikovanými lesnými sprievodcami je možné realizovať pozorovania zvery, vtáctva, či poznávanie konkrétnych chránených zástupcov fauny a flóry. Pre tieto účely je vhodné dobudovanie posedov na pozorovanie zvery, či posedov vo vyšších korunách stromov pre pozorovanie pralesov „zhora“. Na turistických trasách je vhodné nájsť priestor pre umiestnenie informačných tabúľ s informáciami a radami pre návštevníkov, ako aj iné formy približujúce jedinečnú biodiverzitu oblasti, napr. otáčavé skladačky. Oblasť je známa aj z historického hľadiska. Históriu regiónusvetové vojny, pamätné cintoríny, rodiská významných osobností, kultúrne jedinečnosti atď., je možné taktiež priblížiť prostredníctvom náučných chodníkov a informačných tabúľ národných parkov.V oblasti národného parku je možné realizovať znalostnú turistiku. Aktivity: pretrasovanie existujúcich turistických chodníkov vytvorenie turistickej trasy spájajúcej Karpatské pralesy a vytvorenie trasy v rámci medzinárodnej biosférickej rezervácie Vytvorenie náučných chodníkoch týkajúcich sa historického vývoja regiónu Vytvorenie podmienok pre znalostnú turistiku – posedy, rozhľadne, Dreveny chodin v korunách stromov Vybudovanie prístreškov pre prípad nepriaznivého počasia s možnosťou prenocovania.
Penzión Kremenec (Nová Sedlica) Reštaurácia Reštaurácia KREMENEC v Novej Sedlici Vám ponúka skvelé domáce špeciality. Kapacita tejto re V pavilóne A sa nachádza ubytovanie pre 14 osôb (10 x lôžko + 4 x prístelka) v štýlovo zariadenom podkroví. Ubytovanie Sociálne zariadenie v pavilóne A sa nachádza na chodbe a je spoločné. štaurácie je 60 osôb a pre ďalších 40 osôb je pripravené posedenie na terase. V pavilóne B sa nachádza ubytovanie pre 19 osôb (Prízemie - 5 x dvojlôžková izba, Podkrovie - 2 x apartmán, 1 x 2 lôžková podkrovná izba, 1 x 3 lôžková podkrovná izba) v štýlovom zariadení. Každá izba má vlastné sociálne zariadenie. Penzión Poloniny (Ulič) Ubytovanie/Reštaurácia Penzión Poloniny poskytuje ubytovanie a stravovanie. V ubytovacej časti je 6 izieb ktoré sú dvoj, troj a štvorposteľové. Niektoré izby majú vlastnú kúpeľňu a televízor. V penzióne je reštaurácia s príjemným posedením pri krbe. Kapacita reštaurácie je 50 miest + 20 miest v salóniku. Možnosť usporiadať rôzne firemné a súkromné akcie116 Hafičova chyža (Ulič) Ubytovanie v zrekonštruovanom dome s veľkým dvorom, v blízkosti ktorého je aj malý hospodársky dvor s domácimi zvieratami, čo je veľmi poučné a zaujímavé najmä pre malých návštevníkov. Celková kapacita ubytovania predstavuje 8 - 9 osôb. K dispozícii sú Vám tu 3 spálne, dvojlôžková, trojlôžková a trojlôžková s možnosťou prístelky. Každá z izieb disponuje vlastnou kúpeľňou so sprchovým kútom a toaletou. V dvoch väčších izbách nájdete televízor a WIFI. Ďalej ponúka kryté záhradné sedenie s grilom a detským ihriskom. Ubytovanie u Ľudky (Kolbasov) Privát s kapacitou 9 lôžok. Dve izby, sociálne zariadenie, komora a vybavená kuchyňa (mikrovlnka, rýchlovarná kanvica, chladnička). Pred domom je veľká záhrada s možnosťou stanovania a športových hier. Možnosť požičania spacích vakov. Chalupa Runina (Runina) V chalupe je možné ubytovať pohodlne 16 osôb, v núdzi aj 19 osôb. Chalupa pozostáva zo štyroch časti. Chalupa pri Studničke (Runina)
